Homeopatia
Stránky pre záujemcov o liečbu podľa klasickej metódy S. Hahnemanna.
Najvyšším ideálom liečby je obnova zdravia rýchlym, šetrným a trvalým spôsobom; v odstránení choroby najrýchlejším, najbezpečnejším a najistejším spôsobom, na základe princípov, ktoré sú jasné a zrozumiteľné.
Otázky a odpovede
na tému homeopatia...
1. Počul som, že homeopatické lieky nemajú žiadne vedľajšie účinky. Je to pravda?
Stručná odpoveď je nie, nie je to pravda, homeopatické lieky môžu spôsobovať vedľajšie účinky (teda vyvolať v organizme symptómy, ktoré sa pred užitím lieku nevyskytovali).
Komplexná odpoveď je o čosi zložitejšia a závisí aj od toho, čo presne si predstavujeme pod pojmom „homeopatický liek“. Z hľadiska homeopatickej filozofie je liek považovaný v konkrétnom prípade za homeopatický, ak príznaky, ktoré dokáže vyvolať u zdravých osôb sú podobné príznakom u konkrétneho klienta, kde liek plánujeme použiť; teda homeopatickosť lieku spočíva v súlade so Zákonom podobnosti a netýka sa nutne dávky, v akej sa liek použije. V konkrétnom prípade je možné použiť liek vo fyzickej dávke (napr. niekoľko kvapiek tinktúry), cez nízke potencie ako 6C alebo 9C (kde sú ešte prítomné molekuly pôvodnej substancie) až po vysoké potencie 30C, 200C alebo 10M, v závislosti od charakteru patológie, citlivosti pacienta, akútnosti prípadu alebo aktuálnych možností.
Z hľadiska bežného používania sú za „homeopatické lieky“ označované najmä potencované substancie, ktoré sa pod týmto názvom predávajú v lekárňach.
V každom prípade, či už sa jedná o substancie podobné alebo nepodobné aktuálnym príznakom organizmu; potencované alebo nepotencované; potencované lieky, ktoré obsahujú nejaké množstvo pôvodnej substancie (potencie nižšie ako 12C) alebo také, ktoré ho neobsahujú (12C a vyššie), v každom prípade je bezpečnosť použitia lieku a riziko vzniku vedľajších príznakov závislé od veľkosti dávky a citlivosti organizmu na konkrétnu substanciu. (V každom prípade! Áno, aj pri použití vysokých potencií!)
Napriek uvedenému treba však poznamenať, že používanie potencovaných liekov v potenciách 12C a vyšších je vo všeobecnosti neporovnateľne bezpečnejšie ako napr. užívanie tzv. bylinných čajov, nehovoriac už o bežných liekoch ako acylpyrín apod., obzvlášť ak je podaná substancia nepodobná aktuálnym príznakom organizmu (teda citlivosť organizmu na danú substanciu je nízka).
Zatiaľ čo pri akútnych ochoreniach (napr. zápal hrdla, kašeľ, nádcha apod.) je používanie potencovaných substancií od 12C vyššie vo všeobecnosti veľmi bezpečné, pri chronických prípadoch je situácia zložitejšia a riziko komplikácií je vyššie.
2. Odporúčate laickú domácu samoliečbu homeopatickými liekmi (na základe kníh o homeopatii)?
Pri akútnych ochoreniach je použitie potencovaných homeopatických liekov v potenciách 12C až 30C vo všeobecnosti veľmi bezpečné (aj v prípade, keď sa podá nevhodný liek), preto je možné pokúsiť sa aj o domácu samoliečbu (okrem prípadov mimoriadne citlivých osôb, ktoré prudko reagujú na relatívne banálne vplyvy alebo majú históriu anafylaktického šoku) – pokiaľ je k dispozícii vhodná literatúra s kľúčovými indikáciami pre jednotlivé lieky.
Pri chronických ochoreniach domácu laickú samoliečbu odporučiť nemožno, keďže táto úloha je ďaleko nad rámec toho, čo je laik schopný zvládnuť; tiež riziko komplikácií je spravidla výrazne vyššie ako pri akútnych ochoreniach.
Aj pri pokusoch liečiť homeopaticky akútne ochorenia je v každom prípade potrebné používať zdravý rozum a mať základné vedomosti o systéme homeopatickej liečby; neúspešné snahy o liečenie niektorých vážnych akútnych ochorení (napr. pneumómia) totiž môžu mať fatálne následky. Rizikové je tiež príliš časté opakovanie lieku, príliš časté striedanie liekov či podávanie viacerých liekov súčasne.
3. Je možné kombinovať homeopatickú liečbu s klasickými liekmi?
Možné to je v tom zmysle, že ak klient už nejaké klasické lieky užíva, môže ich po zvážení užívať ďalej, spolu s homeopatickým liekom. Je však možné, že ich účinok bude narúšať liečebnú reakciu po podaní homeopatického lieku, takže táto situácia určite nie je ideálna. Niekedy sa tomu ale nedá vyhnúť, keďže mnohé lieky spôsobujú pri náhlom vysadení veľké problémy resp. klient je na nich natoľko závislý, že vysadzovanie je možné realizovať len pozvoľna (a s vedomím lekára, ktorý daný liek predpísal!), v závislosti od toho, ako sa zlepšuje jeho zdravotný stav. Existujú rôzne stratégie ako tento problém riešiť, vždy podľa individuálnej situácie klienta.
V ideálnom prípade by homeopatická liečba nemala byť narušovaná žiadnymi ďalšími medicinálnymi vplyvmi, takže pokiaľ je možné vyhnúť sa kombinovaniu liekov, je vhodné tak urobiť.
4. Je možné kombinovať homeopatiu s inými alternatívnymi liečbami?
Vo všeobecnosti to neodporúčame, najmä z toho dôvodu, že pri kombinácii rôznych terapií je prakticky nemožné vyhodnotiť pokrok v liečbe; nevieme, ktorá terapia prispela akým spôsobom a možnosti racionálneho postupu sú v takýchto prípadoch značne obmedzené. To sa týka napr. aj obyčajných masáží, ktoré majú tendenciu zmierňovať určité symptómy (napr. bolesti chrbta) a maskujú tak symptómy, ktoré normálne slúžia ako cenné vodítko pri vyhodnocovaní úspešnosti a ďalšieho postupu liečby.
5. Keď mi po homepatickej liečbe príznaky zmizli, môže sa stať, že sa po čase vrátia naspäť?
Môže sa to stať vtedy, keď nebolo úplne doliečené samotné ochorenie alebo predispozícia (vnútorné nastavenie organizmu, ktoré ho robí náchylným na určité druhy ochorení) k nemu. Pri mnohých chronických ochoreniach sú bežné určité výkyvy v intenzite symptómov, oboma smermi, teda symptómy sa pod vplyvom rôznych faktorov môžu zlepšovať alebo zhoršovať, spravidla však v rámci určitého pevného intervalu. Pri zlepšení tohto druhu napríklad vplyvom dobrej životosprávy, neprítomnosti stresu a iných zhoršujúcich faktorov, môže klient nadobudnúť dojem, že je už vyliečený a homeopatickú liečbu preruší, no príznaky sa časom vrátia (relaps).
Keby sme vývoj zdravotného stavu prirovnali k vrcholom a údoliam ako na obrázku, kde vrcholy znamenajú vyššiu úroveň zdravia, údolia nižšiu úroveň zdravia a gulička indikuje, kde sa práve zdravotne nachádzame, môžeme povedať, že zhoršujúce vplyvy posúvajú guličku doprava a liečebné vplyvy ju posúvajú doľava. Pokiaľ sa klient na začiatku liečby nachádzal v polohe 1 (červená) a liečebný impulz ho vyniesol do polohy 2 (žltá), vidíme, že prerušenie liečby prinesie opäť pád do polohy 1. Pokiaľ sa v liečbe bude pokračovať a klient dosiahne stabilizovanú polohu 3, môže sa rozhodnúť liečbu prerušiť alebo v nej pokračovať a snažiť sa prekonať ďalší "kopec" smerom k vyššej úrovni zdravia.
V praxi určiť, v ktorej časti "kopca" sa práve nachádzame, môže byť pomerne náročné, preto sa neodporúča liečbu prerušiť pri prvých náznakoch dobrých výsledkov, ale v nej pokračovať minimálne do doby, kým sa zjavne nedosiahne dlhodobejší stabilný stav.